Fóbia zo vzťahu a náš vnútornú navigačný systém
Dostať sa do vzťahu a fungovať v ňom je niečo prirodzené, čo je tu už mnoho rokov, a zvládli to už milióny párov (aj keď iste nie vždy bezchybne či dokonale). Človek trpiaci fóbiou zo vzťahu však túto svoju prirodzenosť stratil. Presnejšie povedané ostala zasypaná pod troskami jeho fóbie. Jeho snaha utvoriť pár tak dostala vážne trhliny.
To je fakt, ktorý sa nedá obísť a treba ho vziať na vedomie. No jednako aj v ňom táto prirodzenosť zotrváva, aj keď značne utlmená a pošramotená. A to je niečo, na čom sa dá stavať. Pretože človek s fóbiu zo vzťahu je stále len človek, nestal sa kýmsi iným - je len momentálne inde, indisponovaný. Aby sa teda dostal späť do hry, potrebuje svoju prirodzenosť utvárať pár najprv znova aktivovať, uzdraviť.
To okrem iného znamená, že na ceste za partnerským šťastím nie je možné napodobňovať ostatných – tých, ktorý sa s problémom fóbie zo vzťahu nikdy nestretli. Nemožno ich stratégie a rady, aj keď sú vo svojej podstate overené a fungujúce, slepo kopírovať! Tieto stratégie a rady totiž opomínajú práve tú skutočnosť, ktorá je pre človeka trpiaceho fóbiou zo vzťahu kľúčová – jeho aktuálnu štartovaciu čiaru, jeho momentálne duševné rozpoloženie v oblasti vzťahov, lásky a zvádzania. Takéto rady a stratégie teda nie je nutné úplne ignorovať, no je potrebné si ich prispôsobiť na svoju situáciu.
Možností ako to urobiť môže byť viacero. Napríklad si nejakú dobre mienenú radu od ostatných rozkúskujeme na sled menších, pre nás znesiteľnejších či reálnejších krokov. Alebo ju prevedieme pomalšie či ohľaduplnejšie tak, aby nás činnosť či skutočnosť, ktorú táto rada obsahuje neparalyzovala, ale naopak nám umožnila postupovať (svojím spôsobom/tempom) vpred.
Ak teda dostaneme radu typu: „Choď a jednoducho sa tomu človeku prihovor, keď oň máš záujem, veď o nič nejde...“, ale nám už len pri predstave niečoho takého stúpne adrenalín viac, než keby sme stáli zoči-voči Kobre kráľovskej, môžeme sa prv, než tento krok uskutočníme, sami seba opýtať, čo by sa muselo stať, aby to i pre nás bolo v pohode. A až potom, keď nájdeme odpoveď na túto otázku, pristúpiť k samotnej akcií. Nesnažiť sa silou mocou „do toho ísť“ len preto, lebo nám to ktosi – hoc v dobrej viere - poradil. Urobíme teda akýsi medzi krok: medzi radu ostatných a náš súčasný stav vložíme niečo, čo tieto dva prvky zosúladí. Tak ostane aj ovca celá, aj vlk sýty.
Podstatné teda je riadiť sa v prvom rade vlastným vnútrom, vlastným navigačným systémom, pretože je v súčasnosti pomalší či „ustráchanejší“ v porovnaní s navigačným systémom ostatných, a jeho násilné prekonávanie by nerobilo dobrotu a neprinášalo výsledky, práve naopak. Občas je samozrejme OK aj zariskovať a napáliť to z prvej - urobiť presne to, čo nám radí okolie. Vtip je v tom, že pre človeka s fóbiou zo vzťahu to nemôže byť jeho jediná stratégia. Najmä ak je táto fóbia u neho naozaj silná.
Dá sa to povedať aj takto: Strach (v našom prípade fóbiu zo vzťahu) prekonáte jedine tak, že budete robiť to, čoho sa bojíte. Presne ako keď ste sa učili bicyklovať. Keď ste prekonali strach, posadili sa na bicykel a šliapli do pedálov, išlo to. Nepotrebovali ste žiadne zvláštne schopnosti. No povedzme, že ste najprv potrebovali pomocné kolieska, či niekoho, ktorá vám bicykel pridržiaval a istil vás proti prípadnému pádu, až tak sme sa odvážili na skutočnú jazdu.
Choďte teda do akcie, skúšajte, inšpirujte sa „šťastnejším a zdravším“ okolím a primerane riskujte, no zároveň pri tom berte do úvahy aj svoj momentálny stav, vaše šrámy na duši.